magicmoon

magicmoon

mojou záľubou,ale v podstate aj prácou je všetko paranormálne,neuveriteľné,pretože verím aj tomu čomu nikto iný neverí....
autorka stránky je zasvätená wiccánka.
pre tých čo nevedia čo je wicca - predkresťanská viera založená na spojení človeka s prírodou,wicca patrí medzi tradície čarodejníctva.

hlavné pravidlo wicci je:
ROB ČO CHCEŠ AK TO NIKOMU NEUBLÍŽI.

aj ked je autorka zasvätená wiccánka je pokrstená v kresťanskej tradícii no k zasväteniu do pohanstva ju prinútila nespokojnosť s dianim v cirkvi, ktorá sa odklána od učenia krista a od predstáv stvoriteľa.

medzi jej názory patrí ten kde je presvedčená o harmónii a rovnováhe dobra a zla.
pričom tvrdí,že dobro bez zla ani zlo bez dobra by nebolo a každá biela mágia,ktorá niekomu ublíži je čierna a každá čierna mágia,ktorá niekomu pomôže je biela.
bez smrti by nebol život
bez hriechu by nebolo odpustenie...........práve preto je priveľa dobrých ľudí obdarovaných priťažkým krížom, ktorého zmysel pozná len stvoriteľ.

zmysel života má omnoho väčší zmysel a ten pozná len stvoriteľ. aj to čo pre nás zdá ako nespravodlivosť, utrpenie, či trest, môže znamenať pre dušu spasenie, či dar...

je matkou 2 malých detičiek a je zasnúbená s dlhoročným partnerom s ktorým žije v rodinnom domčeku pod horami v malej dedinke.
aby ste si nemysleli,že duchovné poradkyne netrápia normálne ľudské problémy tak autorka stránky je telesne postihnutá na invalidnom vozíčku,ale aj napriek tomu je šťastná a ako sama hovorí asi nemôže mať človek veľkú duchovnú silu ak má tú telesnú a jej duša si vybrala to čo považovala za správne z vyššieho zmyslu.
ako sama hovorí : zo stvoriteľom sa nenahádam moje sťažnosti neberie vážne.....

jej ochorenie je svalová dystrofia čiže oslabnuté svalstvo,ale aj napriek tomu je to neuveriteľne silná a živá osobnosť.
spolu s partnerom sa starajú o domček,vychovávajú dve zdravé detičky(chlapec 10 dievčatko 5) a stará sa viac ako o 300 stálych klientov.
má certifikát z numerológie, astrológie, fengšuej,zaujíma sa o magické písma hlavne thébsku abecedu-anjelské písmo a cudzie vierovyznania,fascinuje ju špiritizmus a hlavne exorcizmus.tiež patrí do klubu bádatelov paranormálnych javov a do klubu slovenských ufologov . vyzná sa v bylinkách,polodrahokamoch,farbách,čakrách,aure,...... prioritou však stále ostávajú duchovia,ktorí ostali uväznení medzi svetmi a démoni, ktorí obťažujú telesné schránky

ovláda viac druhov veštenia,ale ako sama hovorí neveští rada pretože slobodná vôľa je to čo robí budúcnosť.
veštenie je dobré len na to aby sa človek na ňu pripravil,poprípade ju zmenil. veští však len pre tých čo to veľmi chcú, nikdy za veštenie nezobrala odmenu a nikdy neveštila pre seba, pretože to ovažuje nielen za nepotrebné a zbytočné,ale hlavne nebezpečné
oveľa dôležitejšia je minulosť a preto ovláda viac druhov regresných terapí na spoznanie minulých životov,ale tiež na odstránenie,strachov,traum a fóbii prekódovaním spomienok.
k jej zálubam patria filmy horory a knihy z oblasti duchovna.
terajšiu srdcovkou je horor zbav nás všetkého zlého, rituál, diabol v tele, či posledný exorcista.
miluje všetky články, knihy aj dokmenty, horory a filmy kde sa nachádza diabol, démon, či exorcizmus, to ju fascinuje.
zbiera staré kúzla,históriu čarodejníctva a príbehy jej klientov.
zaujíma sa o hierarchiu anjelov a tiež démonov.........

zbiera príbehy na prahu smrti, zážitky posadnutých ľudí, príbehy exorcistov a všetko čo sa týka paranormálnych javov
píše encyklopédiu čarodejníctva,má to byť encyklopédia v ktorej ma nájsť čitateľ úplne všetko o čarodejníctve.
rada poradí aj pomôže.

dopísala knihu a mladej exorcistke, jediný problém sú peniaze, ktoré na vydaj knih stále chýbajú. ide o trilógiu takže mladá spisovateľka píše pokračovanie ktoré vyžaduje neustále pozeranie hororov a čítane kníh.
moja princezná

moja princezná

moji chlapci

moji chlapci

toto su moji dva miláčikovia......

môja džudka je čistokrvný rotvajler a je opak všetkých rotvajlerov o ktorých ste zrejme počuli,mám ju už 6 rokov a prišla som k nej skutočne divným spôsobom,hladala som čiernu mačičku,po tom čo mi otrávili neprajníci moju malú sabrinku,môj synček mal jeden rok a tak som veľmi psíka nechcela,radšej mačičku a to von na dvor,po tom čo som obvolala kamarátky,či o nejakej tehotnej čiernej mačičke nevedia,alebo hned o čiernom mačiatku mi zavolala známa,ktorej som vôbec nevolala......
opýtala sa ma či mam pri dome dvor,
či mám psíka a ja som psíka mala nemeckého špica,ale ten chodil s ocinom do práce strážiť stolárstvo a nebol to extra prítulný psík,
tak som povedala že mám,ale u rodičov.
potom sa ma opýtala či mám rada zvieratká,lebo vie o jednom krutom mieste kde držia nasilu psov a používajú ich na boje,samozrejme som sa do toho pustila,po tom čo sme to riešili a snažili sme sa urobiť všetko pre to aby v tom dotyčný pan už nepokračoval sa mi do rúk dostalo 7 šteniatok rotvajlera,také maličké,že ich bolo trebalo krmiť flaštičkou,rodičia zomreli pri boji.
okamžite som si všetkych sedem zobrala ,obehla som kamarátov a známych a šesť z nich som rozdala,
ale prečo nikto nechcel toto siedme šteniatko?
prečo ked si ho niekto vybral hned ho vrátil späť do krabice?
tak som ho vybrala aj ja
z náručia sa na mna pozerala maličká sučka,mala smutné očká,bola taká zanedbaná a taká vychudnutá,že ani nevyzerala ,že patrila medzi šteniatka ktoré som držala pred tým,
okamžite mi prirástla k srdcu,
nikdy by ma nenapadlo dať ju utratiť za to že ju nikto nechce a tak som s nou išla ku veterinárovi,ten mi potvrdil to čoho som sa bála,je chorá,má zdegenerované klbiky,ale inak je na nej vidieť aká bude dobrá a milá.

teraz je to krásna zdravá sučka,ktorá si doma všetkých dostala,po tom čo som si ju doniesla maco - nemecký špic natoľko žiarlil ,že sám ušiel......
deti sa jej vozia na chrbte,
vozí ich na sankách,
ťahá ich na bycikli,na bobách......
nahána sa s nimi a nufáčikom ich bucha do zadku a zhadzuje ich na zem,
dáva na ne pozor a nikoho pri ne nepustí.
je to súčasť našej rodiny a som rada ,že som vtedy chcela pomôcť psíkom,ktorí si potom našli nový domov aj ona ho má......

judy.jpg
džudka je samozrejme veľká a má takmer 70 kilov preto je vonku na dvore,ale teraz ked je môj syn prváčik chceli sme mu vyhovieť a dopriať mu trošku zodpovednosti a lásky ku zvieratkám,preto sme už dva krát boli v útulku a dva krát sme si od tade zobrali psíka,ani jeden však nebol taký ako sme chceli
nemali radi deti a tak skončili vždy u mojich známych.
naposledy sme si z utulku zobrali dotýraného psíka,bastardíka,ktorého sme ľutovali hned ako sme ho videli,mal 40 štichov na celom tele,odrezané viečka na obydvoch očkách,natrhnuté ušká,17 štichov na hlavičke,preto sme sa opýtali čo taký maličký psík mohol zažiť.
po tom čo nam pani rozpovedala jeho ťažký život z bezdomovcom,ktorý ho využíval na to aby si vyžobral na víno a potom ho v alkoholickom amoku týral a rezal dopadol takto,ale ako sa dostal sem do útulku,hadam ho sem nezaniesol sám,to nie,jednu noc prespával s ním na ubytovni a pani ktorá bola na vrátnici vedela že tam má psíka aj ked proti predpisom,ale nechala ho aspon v teple a suchu.ráno však videla pána na odchode bez psíka a kluč odovzdal,čo znamenalo,že sa tam už nevráti,okamžite si na dannyho spomenula a utekala do izby,psík nikde nebol,až kým sa nevykukla von oknom,bol obesený zo 7 poschodia na opasku,zavolala políciu,pána zavreli na 2 roky a psíka sa podarilo zachrániť,okamžite sme si ho zobrali domov,aj ked bolo vidieť že psík nikomu neverí a všetkého sa bojí,nič nerešpektoval,nemal žiadne návyky,ale napriek tomu sme mu dali všetko čo potreboval.
zrejme už nebol schopný zvyknúť si na lásku ani na domov,pretože ako sa mi narodila dcérka a videl nový prírastok okamžite začal žiarliť,prestal jesť a nakoniec ušiel,aj ked sme ho hladali ,už sme ho nenašli.

od vtedy ubehlo pár mesiacov a ja som len tak chodila po googli a pozerala som si zobrazenia egyptských bohýn.
zaujal ma článok o egyptskom božstve,ktoré pre nich bola čivava tak som si začala pozerať články o čivavách až kým som sa nedostala náhodou,aj ked ja dobre viem že nič nieje náhoda a všetko je vopred určené......k inzerátu,ktorý ma okamžite chytil za srdci,vlastne pravdu povediac dotkol sa najskôr môjho priatela a ten ma potom zavolal inzerát si prečítať.
písala tam pani,ktorá predávala maličké hrnčekové čivavky po 300 eur,
ale narodilo sa im hluché šteniatko a bola odhodlaná ho dať utratiť ak si pre neho niekto za 30 eur nepríde,
to predsa nemôžem dovoliť,
má zomrieť za to že je iný ako ostatný,
za to že je chorý?
a čo ja mju ma zabiť za to že nechodím?
nerobím rozdiely medzi človekom,medzi zvieratkom,či kvetom,stromom.....
všetci sme živí a všetci máme právo na život
a to na kvalitný život
preto som jej okamžite volala aj ked sme museli cestovať až do druhého okresného mesta hned sme vyštartovali a toto je on
náš laky,krásny,maličký aj ked hluchý.
toto je fotka,ešte z jeho súrodencom,on je ten biely s tmavým uškom,
je to náš najnovší člen rodiny,máme ho len týžden,
ale patrí medzi nás,
je múdri a jediný problém je len ten,že je taký maličký že ho každú chvíľku hladame kedže nás nepočuje,
hladá sa ťažko a vždy je niekde v papuči,alebo medzi hračkami......

lucky.jpg
POZOR NOVY EMAIL PRE LAHKU A RYCHLEJSIU KOMUNIKACIU MEDZI AUTORKOU STRANKY A VAMI.....

TYM,ZE AUTORKA STRANKY MAGICMOON PRIJIMA DENNE OKOLO 200 A VIAC EMAILOV BOLA JEJ VYTVORENA NOVA SCHRANKA SPOJENA SO STRANKOU NO UPLNE DISKRETNA:

svetkuzielamagie@717.cz
,NA NIžšIE UVEDENý VšAK CHODíM VIAC KRáT DENNE:
julianajanechova@azet.sk

VIAC LUDí CHCELO MOJE číSLO účTU:
372330756/0900 SLOVENSKA SPORITEľNA
DO SPRáVY PRE PRíJEMCU:VAšE MENO , PRIEZVISKO A DáTUM NARODENIA.............

P.S.HLAVNE NA VIANOCE MI POMOHLO PáR ľUDí S DOPLATKOM NA NOVý VOZíK,AJ KED MôJ SEN JE MAť ELEKTRICKý VOZíK NA TEN NEBOLO,,,,MáM NOVý INV.MECHANICKý......
TAKžE DAKUJEM.....
pre tých čo nechcú písať svoje pocity,názory,príbehy,ale v prvom rade svoje problémy sem na verejnú stránku uverejňujem súkromný email z ktorého sa budem snažiť čím skôr odpísať: julianajanechova@azet.sk a tam sa už dohodneme na daľšom postupe či na telefonickom,či osobnom kontakte...
magicmoon
pri nutnom prípade je moje číslo 0940820514 prosím keďže mám dve malé deti v čase od 10.00 do 22.00 ale odporúčam sms,keďže si často vypínam zvonenie keď deti spia,ja sa ozvem hneď ako to bude možné.
koho by zaujímalo kde žijem tak som sem pridala video o mojej malej,krasnej podhorskej dedinke cígeľ,v okrese prievidza.
dedinka je tam kde človek stále žije v rovnováhe s prírodou...........
rodinné foto 015.JPG

pozor zmena čísla účtu !!!
372330756/0900 SLOVENSKá SPORITEľNA
pozor zmena čísla účtu,či už pre ľudí,ktorí mi chcú pomôcť,pretože vedia,že potrebujem pomôcť so zbierkou na prerábanie bezbarierového prístupu do môjho  rodinného domu,kedže sa do nehO,ani z neho sama na vozíčku nedostanem,alebo mi chcú pomôcť pri kúpe elektrického vozíčka,pretože aj ked mám nárok na vozík zo zdr.poisťovne doplatok je taký,že si ho nemôžem dovoliť........preto som ešte nebola nikdy sama s dcérkou kočíkovať jej bábiky,ani so synom na prechádzke,alebo pre neho do školy.každý rodič vie,aké je to trápenie vedieť,že nemôžete splniť dieťaťu taká pre vás banálnu vec ako ísť s ním na prechádzku......
táto zmena účtu platí aj pre mojich klientov,či žiakov,ak ste posielali niečo na starý učet to nevadí,ale sú problémi s vkladaním nan pretože je to vkladná knižka,preto uverejnujem môj účet s ktorým by už žiadne problémi nemali byť........
za každé jedno euro dakujem.........
od mojich 10 rokov ma facsinovali vierovyznania. vždy ma to lákalo ako niečo také ako predstava stvoriteľa,alebo určitého božstva vie spojiť miliony ľudí. vždy som čítala rôzne sekty a vierovyznania a snažila sa pochopiť ich tradície, zvyky - folklŕ - ktorý sa týkal náboženských obratov.

neskôr asi vo veku 12 rokov ma upútali skôr pohanské sabaty, čarodejníctvo a moc, ktorú ukrýva každý človek v sebe....

ako som rástla tak sa akoby moja zvedavosť prehlbovala. 

v 14tich som si začala písať vlastnú knihu tieŇov
zaujímala sa o polodrahokami, bylinky...
v 16tich mi znova učarovalo ľudské telo, aura, čakry, jemnohmotné telá a energie....

v 17 som podľahla feng šuej urobila si certifikát.
neskôr som získala certifikát z numerológie
následne astrológie.

v 18tich ma zas fascinovali iné bytosti čo sa týka vesmíru a ufo, implantátov, únosov....

v 19 som sa zamerala na študovanie kresťanstva skutočného životaq ježiš, márie magdalény, ježišových zjavení, uzdravení s pomocou panny márie, stigmát

to ma zase posunulo k angeologii , anjelskemu písmu, ich hierarchii....

v 21 r. som mala takmer 300 klientov s celou škálou problemov

a mna začal zaujímať posmrtný život. 
všetko čo sa týkalo spomienok na kómu, prechod na druhú stranu až ku špiritizmu,

ktorý ma posunul k poltergeistom, zlým duchom a až k démonom.

od 26 rokov sa zaujímam o exorcizmus, posadnutosť, hierarchii démonov čo ma drží až dodnes.


moja knižnica obsahuje viac ako 200 kníh a mnoho z nich mám prečítané aj medzi riadkami.
už ich čítať nebudem no viem, že mnohým z vás pomôžu tak ako pomohli kedysi mne.
viem, že mnoho kníh je naozaj drahých a mnoho z nich sa veľmi ťažko zháňajú, preto som sa rozhodla predať ich za pár eur, postupne ich sem ppridávam a kto bude mať záujem kludne mi napíšte na julianajanechova@azet.sk

následne pošlem knižky,alebo knižku k vám domou na dobierku.

magicmoon
takže tu je zoznám kníh, ktoré mám zatiaľ doma a ešte nie sú ani zajednané, odložené. ak niekto niečo tak julianajanechova@azet.sk neni problém knihy poslať poštou na dobierku,alebo po prípade ak sa jedná okolie Prievidza a Bratislava aj osobne....

pri knihy napíšem kto ich napísal, koľko stoja teraz. pozerala som aktuálne ceny v martinuse,aj keď väčšina sa už objednať nedá a taktiež stav v akom knihy sú,lebo do niektorých som si robila poznámky,alebo podčiarkovala dôležité údaje....

Démon - Tosca Lee stála 7 eur. sú to memoáre démona Luciána. cena 3 E

demon tosca lee.jpg

kouzelné formule stála niečo cez 150 korún terajšia cena 2E

kouzelné formule.jpg

milostné kúzla nielen pre zamilovaných terajšia cena 2E

milostné kuzla.jpg

túžba po mýtoch kniha je ako nová. stojí teraz 13 eur. moja cena 7 E

tužba po mýtoch.jpg

kniha čarodejníckych receptov stála niečo okolo 150 korún takže teraz 4E

kniha čarodej. receptov.jpg

škola čarodejníctva podla wiccánskej tradície bola dosť drahá kniha. teraz stojí 14 eur takže tu 7E

škola čarodejníctva.jpg

čo s nemrtvymi kniha ako uplne nová zombie triller , fakt dobrý. teraz stojí 14 eur takže u 7E

čo s nemrtvymi.jpg

tajomstvá Da Vinciho kódu . kniha je úplne ako nová bez chyby stála aj traz stojí 15 eur. ja ju predávam za 7E

tajomstva da vinciho kodu.jpg

záblesk večnosti patrí ku kolekcii R.A.Moddyho. stojí teraz 7 eur, ja tieto knihy predávam po 4E mám jeho celú kolekciu.

záblesky večnosti.jpg

čarodejnícke kúzla. v knihe je pár poznámok ku jednotlivým kúzlam preto je za 2E

ZÁBLESK kniha stále patrí medzi najpredávanejšie knihy stojí 14 eur ja ju predávam za 6E pretože chýba predný lesklý obal

zblesk.jpg

kniha anjelov je krásne ilustrovaná kniha.... aj teraz stojí 15 eur ja ju predávam za 7E je tam pár podčiarknutých viet

kniha anjelov.jpg

nelúčime sa navždy teraz stojí 9,50E ja ju predávam za 5 eur. je tam len pár podčiarknutých viet

nelučime sa navždy.jpg

najväčšie slovenské záhady teraz stojí 9eur ja ju predávam za 4E je ako nová

najvacsie sl. zahady.jpg

opýtajte sa média je jedna z najlepšich kníh o duchoch akú som čítala stojí 8,50 je v nej dosť poznámok preto je teraz za 3E

opytajte sa media.jpg

kniha kúziel stojí teraz 9eur ja ju predávam za 5 E

kniha kuzial.jpg

nová kniha kúziel teraz stojí 11eur a ja ju predávam za 5 eur. obe knihy obsahuju aj zapečatené kúzlo

mágia peňazí je kniha ktorá sa teraz ťažko zhána naposledy stála 7,50 ja ju predám za 3 E je ako nová

magia 2p.jpg

mágia bylín pre začiatočníkov stojí 9 eur tak isto ju predávam za 3E

magia bylin.jpg

postmoderná mágia sa v tejto dobe dá len ťažko kúpiť naposledy stála 9eur ja ju predávam za 3 E

post.magia.jpg

Sandra- ja čarodejnica, sandra- čarodejnícke rituály, Sandra a čary lásky sú knihy ktoré stoja okolo 5 eur ja každú predám po 2 E

sandra čar. rituály.jpg

jedna z kníh, ktoré si najviac vážim je krásne urobená kniha - tajomstvá vysokej mágie naposledy stála 14 eur ja ju predávam za 7E

tajomstva vysokej magie.jpg

ďaľšia kniha od R.A.Moddyho Život po živote stoji 6 eur ja ju predávam za 3 eurá

život po živote.jpg

veľká kniha mágie a čarovania stojí aj teraz 21eur a je to velmi dobrá kniha aj na prax aj teóriu ja ju predávam za 9eur a je ako nová

velka kniha magie a čarovania.jpg

na hranici života a smrti je dalšia kniha od R.A.Moddyho stojí 6 eur ja ju predávam za 3 eurá

na hranici zivota.jpg

svetlo na druhom brehu je dalšia kniha zo zbierky R.A.Moodyho tak isto ako ostatné stojí okolo 6 eur ja ju predávam za 3E

svetlo na druhom brehu.jpg
kníh mám omnoho viac a pomaly ich budem dopĺňať a samozrejme sa so mnou dá vždy dohodnúť...

julianajanechova@azet.sk

tu je nová kniha kúziel stála 11 eur ja ju mám za 5E

nová kniha k..jpg

rubriky a podrubriky:

VÍTAM VÁS na stránke www.svetkuzielamagie.717cz  o ktorú sa ako jediná každodenne starám a ktorú som ako jediná vytvorila v roku 2003. VÍTAM VÁS na stránke duchovnej poradkyne  MAGICMON...
..........
táto stránka bola vytvorená ako miesto kde môž človek násť to čo nenájde v materiálnom svete teda nasýtenie duchovného hladu, bola vytvorená za účelom podania informácii o paranormálnych javoch, bytostiach....

no od roku 2014 ide skôr o stránku  vdaka ktorej sa aktívne snažím pomôcť ľudom pri ich problémoch, ktoré sa  týkajú nehmotného sveta ako aj pri hľadaní vysvetlení na  ich otázky...

takže dúfam, že tu nájdete to čo hľadáte.
že pochopíte to čo ste doposiaľ pochopiť nedokázali,
že vám pomôže vyriešiť problém s ktorým v živote bojujete,
ale vám len otvorí a rozšíri obzor.


MAGICMOON...........

pre tých, ktorý majú skutočne závažný problém stále je tu moja súkromná emailová stránka julianajanechova@azet.sk



 
mnohý z vás vedia, teda aspoň tie desiatky mojich verných klientov a už aj priateľov vedia, že dlhé mesiace trávim nad písaním mojej prvej knihy. Niektorých to zaujalo, niektorých prekvapilo. Ak chcete vedieť o čom píše a chcete si prečítať niekoľko stránok z nej tak to spojím s užitočným, pretože ktorý nový autor nepotrebuje kritiku ľudí ?takže v prvom rade vám napíšem o čom píšem a budem rada ak mi napíšete váš názor na to a potom vám uverejním aj niekoľko častí z nej....
a na záver vám prezradím to ,že záver knihy mi môžete pomôcť dokončiť. možno práve to čo sa vám bude páčiť použijem v knihe, takže vaša kritika, mi určite pomôže.
magicmoon
moja inšpirácia

moja inšpirácia

moje lásky

moje lásky

ak autor nepíše pre popularitu, pre peniaze, či slávu a moc, ale ak píše pre svoju rodinu a pre tých ktorých miluje, tak potom autora poháňa chtíč dosiahnuť úspech, pre to aby boli na neho hrdí, nie aby ho všetci poznali a aby jeho najbližší mali všetko čo si zaslúžia nie preto, aby mal všetko on aj keď si to nezaslúži.
ak by ste poznali niekoho z nejakého vydavateľstva. ak poznáte nejakého spisovateľa. skutočne potrebujem pomoc. píšem už druhú knihu a túžim ich vydať. len ako ????
Takže tu je sľúbený úryvok z pripravovanej knihy...

DIABLOV ŠEPOT

úryvok je z konca prvej kapitoly s názvom NEPRIAZEŇ OSUDU....

aby ste boli v obraze HRDINKA V MOJEJ KNIHE ELIS DIOVÁ SA TEŠÍ NA 16TE NARODENINY, NO NIČ OD RÁNA NIEJE POLA JEJ PLÁNU NIKDE NIKTO. VŠETKO POCHOPÍ KEĎ ZAZVONÍ TELEFÓN A JEJ MATKA S KTOROU SI ANI PRI NAJMENŠOM PROBLÉME NENÁJDE SPOLOČNÝ NÁZOR,OZNÁMI ŽE JEJ BABIČKA, TÁ KTORÁ JEJ BOLA NAJLEPŠOU KAMARÁTKOU AJ DRUHOU MAMOU ZOMIERA. tak tu je úryvok z knihy, ktorá opisuje dej z nemocnice. :

.................................„Mami?´´ zavolala som na ňu ,keď som uvidela, že už ide otvárať dvere na izbe, dvere, ktoré delili ju  a babičku. Bože, bojím sa obyčajných dverí. Bojím sa ich, alebo toho, čo za nimi nájdem. Chytila som ju za ruku, ako keď som bola malá a vykročili sme spolu. Mama chytila pevne kľučku a ja som si všimla ako pevne ju zovrela, pochopila som, že nie len ja sa bojím pohľadu na milovanú osobu, ktorá nevládne leží na nemocničnom lôžku. Pomaly ,neisto ich otvorila.
„Babi´´ ustarostene som vykríkla hneď spomedzi dvier. Oči mi zaplavili slzy a hrdlo sa mi stiahlo od beznádeje, zúfalstva,  ktoré práve nado mnou vyhralo svoj boj. Bez premýšľania  som sa rozbehla  pri kovovú, no labilnú  posteľ a hodila som sa jej okolo pliec. Hladkala som jej vychudnuté telo  a pevne som ju pri tom  zvierala v objatí,  až kým ma tak isto ustarostené matka  na silu neodtiahla. ,, Elis , ubližuješ jej. Ju to bolí. ´´  Okamžite som sa spamätala a uvedomila som si, že som túto situáciu vôbec nezvládla. Mala by som byť podporou mojej mame, veď ona prichádza o posledného rodiča, ktorého má. Keď som už stála pevne a vzpriamene nad jej tvárou, až vtedy som si všimla všetky tie infúzie, prístroje, ktoré za ňu dýchali, kontrolovali činnosť srdca. Bolo taká biela, taká...slabá, bezmocná, tak bezmocná ako som ju nikdy predtým nevidela. Stála som tam hádam celé hodiny a čakala kedy uvidím nejaký náznak toho , že babička vie , že som tam.... No nič sa nezmenilo.
Keď zdravotná sestra doniesla kreslo, mojim nohám sa uľavilo, ale ja som pochopila , že predo mnou je ešte dlhá a ťažká noc. Noc, ktorú strávim čakaním a dúfaním, či sa babička vôbec ešte  prebudí a ja jej poviem ako veľmi mi na nej záleží, ako veľmi ju potrebujem. Mama odišla. Po dlhom prehováraní sa mi ju        podarilo presvedčiť,  ,,Mami, potrebuješ spánok a ešte pred ním poriadny  kúpeľ.´´ Pobozkala svoju matku na čelo a so slzami v očiach odišla, aj keď neviem kam, pretože je viac ako isté, že takto v noci do Prievidze  autobus ani vlak nejde  a potom by ešte musela ísť domou taxíkom, čo by nebol ak to v noci najlepší nápad pre ženu, ktorá je úplne sama. Nepôjde domou,  určite bude chcieť ísť ráno naspäť. Žila tu takmer celý život isto si  nájde niekoho na prenocovanie. A tak sa tikajúce hodiny v nemocničnej izbe stali mojou  jedinou spojkou s realitou. Iba vďaka nim som si všímala ako pomaly, neuveriteľne pomaly ubieha  nemocničný čas.
Tak toto som nečakala.
Narodeniny, šestnáste narodeniny... Sedím sama, v noci, v nemocnici. Pri  babičkinej  posteli. Možno tej smrteľnej.....Fakt geniálny  darček. Očakávala som nové CD Marlina Mansona, alebo aspoň nový CD prehrávač, niečo , čo by ma potešilo a ja som dostala presný opak. Budem mať vlastne ešte niekedy chuť oslavovať  narodeniny? A tak som premýšľala, až kým som nejako na tom nepohodlnom nemocničnom kresle  nezaspala........
„Eliška, Elištek ...´´ Započula som slabý hlások. Okamžite som vedela komu tento sladký, milujúci    hlások patrí.  „Babi?´´  Vyskočila som z postele a cez otvorené žalúzie dopadalo ranné slnko na babičkinu bledú tvár ako prvé som uvidela jej  bledomodré, otvorené oči.
,, Babi si hore. Som tu. Som tu ja, tvoja Eliška.´´ Chytila som ju za ruku a pocítila som neuveriteľný chlad, no nie taký, aký cíti človek keď mu je zima, ale taký, aký som ešte nikdy necítila. Nebolo z neho cítiť nič iné, len samotnú smrť.  Znovu mi v hlave  preblesklo milión rôznych spomienok a milión myšlienok, každá však malá tú istú pointu. Nevyrovnám sa z jej smrťou, nie dnes, nie tu, nie takto. Dookola sami v hlave opakovali tie isté slová. Zacítila som ako ma babička stisla a priamo sa mi zahľadela do očí. Chcela som prehovoriť ,no jej pohľad mi dal jasne najavo, aby som to nerobila.
,,Dnes máš šestnáste narodeniny, deň na ktorý si nielen ty, ale aj ja čakala.´´ Nechápala som, ale nechala som babičku pokračovať ďalej, videla som koľko síl ju stojí každé jedno slovíčko. „Myslíš si o sebe, že si obyčajná, nezaujímavá, že splynieš s davom...Ty nepotrebujem zvláštne oblečenie, doplnky, ty si zvláštna a práve dnes, prišiel čas, kedy ti poviem tajomstvo, ktoré ti otvorí oči a ty uvidíš svoju jedinečnosť. Tak ako ty, ani ja nie som taká, za akú ma všetci považujú. obidve sme zvláštne, jedinečné a potrebné, potrebné pre veľký boží plán.´´ Stále som ničomu nerozumela, no radšej som si sadla na kraj nemocničnej postele, predpokladala som, že kým to všetko pochopím chvíľu to potrvá, len dúfam, že to babička vydrží, lebo z toľkými otázkami v hlave, ako mám teraz, by som nedokázala pokojne žiť. Chvála bohu babička pokračovala, aj keď každou vetou hovorila tichšie a tichšie, až som sa musela nakloniť nad jej ucho a cítila som  vôňu jej šedivých vlasov, ktoré som jej počas prázdninových nocí vždy tak rada  voňala. Táto predstava ma rozplakala a ja som ju musela pobozkať na čelo.
„Hneď od malička si bola iná, jedinečná. Už od vtedy ako si našla rodinnú knihu tieňov a počas nocí si nad ňou zaspávala, od kedy si začala chodiť na cintoríny, lebo len tam si dokázala nájsť pokoj a kľud, od kedy si sa začala tvojim výzorom odlišovať od iných som vedela, že ty si tá, ktorú musím pripraviť na kríž, môj kríž, ktorý spadne z mojich pliec a ty si ho vezmeš na tie svoje. Práve dnes....´´ moja zvedavosť sa pomaly začala meniť na strach, moja intuícia ma okamžite upozornila, že toto nie je dobré, chcela som babičku prerušiť, ale pokračovala vo vysvetľovaní na ktoré čakala zrejme dlhé roky. z jej slov a viet sa dalo spoznať, že je to nacvičené a na túto chvíľu je pripravená.,, Knihu tieňov začala písať ešte moja pra ,pra, pra, prababička počas inkvizície. Po nej to zdedila jej dcéra, ďalej jej dcéra, až kým sa to nedostalo mojou matkou ku mne. Spolu s knihou tieňov sme však dostávali aj dar, ktorý pochádza priamo od boha a pomáha mu naplniť jeho boží plán, plán, od ktorého závisí koniec niekoľko tisícročnej vojny medzi dobrom a zlom. Dar, ktorý je darom aj prekliatím.´´
 Bože taký strach aký som začala pociťovať a ktorý ma úplne premohol som ešte nikdy necítila. Mala som chuť ujsť preč, ďaleko od tejto nemocnice, ale nikdy nie od babičky a preto som nehybne ostala sedieť, skrčená nad jej uchom a pozorne som počúvala vety, ktoré ma tak desili.
„Tvoja matka toto šťastie nemala, nikdy úplne neuverila a preto som ju na to ani nepripravovala. Vždy o tom vedela, no vždy sa robila, že jej sa to netýka, preto som to rešpektovala. Vedela som, že ak mi je súdené predať tento dar ďalej, príde vhodný potomok, vhodný tohto daru a prišla si ty Elis. Choď do môjho bytu a pozri pod posteľ! Je tam stará truhlica, ktorá pochádza z dôb, kedy sa písala kniha tieňov. Kniha, ktorá sa ti povaľuje pod posteľou  tiež patrí do nej. ´´ Zrazu moje líca naplnila červeň, bože babička vie aká som bordelárka  a nezodpovedná hus, ako môžem mať takúto cennú knihu hodenú pod posteľou? Určite z desiatok dievčat, ktoré ju dostali od mám, či starých mám sa k nej nesprávali tak neúctivo ako ja. 
,,Táto truhlica so všetkým vnútri patrí teraz tebe. Opatruj ju ako najcennejší poklad a keď príde čas,  tak ako teraz prichádza ten môj,  daj  ju aj ty svojej dcére, ktorá ju dá zasa tej svojej. Tak to je celé stáročia a teraz ty sa musíš postarať o to, aby to tak bolo aj naďalej. Teraz je to o čo sme sa po celé stáročia snažili v tvojich rukách. keď ju otvoríš všetko pochopíš, neboj sa, zvládneš všetko, vždy a všade budem s tebou, vždy budem na teba dávať pozor a vždy ti budem radiť, nielen ja, ale aj všetky naše predchodkyne. Mi všetky do teba teraz vkladáme  tento dar, stráž ho Elis a nikdy ho nepouži  proti bohu. Sľúb mi to!´´
Vôbec som nevedela o čom mi babička rozpráva. bola som zmätená, vystrašená a unavená......     „Sľubujem......Babi, sľubujem. ´´ Okamžite ako som vyslovila tieto pre babku najdôležitejšie slová, ktoré práve teraz potrebovala počuť som videla jej úľavu a spokojnosť. ,, Eliška prosím, zavolaj mi sem tvoju matku, potrebujem sa s ňou rozprávať.´´
,,Babi, neviem... ona práve ...........´´Chcela som babičke pokojne vysvetliť, že táto chvíľa je tak ako pre mňa hlavne pre mamu veľmi ťažká a hlavne únavná, preto je pre ňu teraz najvhodnejšie najesť sa a oddýchnuť si, no babička ma ako vždy nepustila k slovu. ,, Elis ! ´´ Povedala prísnym tónom, ktorý pri mne používala len zriedka, vlastne si ani nespomínam kedy, to myslela takto vážne. ,, Ja musím teraz, zajtra už bude neskoro.´´  Okamžite som zdvihla telefón a spravila to čo babička chcela. Matka behom pol hodiny bola na Kramároch. To znamená, že nešla domou, to by nestihla. Určite sa túlala po meste a premýšľala. No to by sa zišlo aj mne. Tiež budem potrebovať premýšľať, ale najskôr potrebujem sprchu a spánok........Bože ako veľmi potrebujem  spať.  Moje miesto pri babkinom uchu som prenechala matke a ja som si vydýchla a vyšla som von na chodbu. Prvé čo som uvidela bola stará kožená lavica na ktorú som sa zvalila akoby som nemala 55 kilov , ale o sto viac. Lavica však nebola natoľko ďaleko, aby som bola schopná oddychovať. Bola naopak tak blízko k dverám, ktoré som ani neviem prečo nechala priotvorené , že som počula matkine slová, ostatné som si musela domyslieť.
„Mami prečo práve ona?´´ Boli najčastejšie otázky mojej mami. „Čo ak to nezvládne, vieš aké je to nebezpečné, to nie sú psíkovia, alebo niečo čo sa dá len tak poslať preč, to sú démoni, vieš akí sú nebezpeční, skutočne je Elis posledná možnosť?´´ To bola posledná otázka po ktorej mama pobozkala babku na čelo a pokorne prikývla. Nikdy nezabudnem na pohľad mami ktorým sa na mňa pozrela keď vyšla z nemocničnej izby a sadla si vedľa mňa na lavičku. Bol to pohľad plný strachu o dcéru, beznádeje a výčitiek.
„Mami aj tak by to prišlo skôr či neskôr na mňa, či na moje deti´´. Povedala som hneď ako uhla pohľadom.
„Viem. si rozumné dievča, ale keby som to nebola podceňovala, od prvej chvíle ,ako som sa to dozvedela, tak ako ty na šestnáste narodeniny a nesnažila by som sa to ignorovať. Pripravila by som ťa na to. Možno som to nemala tajiť, pred tebou, ani pred Tomym. Možno mi dvaja by sme nejako prišli na spôsob ako ťa ochrániť. Hneď ako to mama dopovedala hodila sa mi okolo krku. „prepáč ,že som ťa nedokázala ochrániť.´´
Mama od smrti môjho otca ešte ani raz nepovedala jeho meno. Toto bolo prvý raz, čo ho takto vyslovila. Nevedela som, že jej na mne tak veľmi záleží. Nevedela som, že ma stále tak veľmi miluje. Myslím, že tak, ako nás to čo sa stalo otcovi rozdelilo, tak to, čo sa teraz deje babičke nás  malo opäť  spojiť. Hneď ako sa mama postavila a ja som počula zatvorenie dverí na výťahu doľahol na mňa pokoj.  Vnútorne ma zožieralo to čo bolo medzi mnou a mojou mamou aj keď som si to nikdy nepriznala. Premohla ma únava, oči mi klepkali a o pár sekúnd som ich už nedokázala udržať. no hneď po zavretí oči mi moja myseľ uletela späť v čase. A ja som znovu počula posledné slová rozhovoru, ktorý sa pred pár minútami dial pár metrov odo mňa. Tieto slová som počula znovu a znovu , zreteľnejšie a výraznejšie........ ,,toto nie sú nejaký  psíkovia, ktoré by odohnala, toto sú démoni´´  Oči sa mi otvorili tak, že ma to až zabolelo a ja som normálne neovládla moje ústa, ktoré v tom vykríkli ,,Démoni?´´. Celý ten spolok pacientov sediacich pred televízorom sa na mňa uprene pozeral s otvorenými ústami. Niektorý dokonca krútili hlavou, ako keby som ten démon ja. Cítila som ako sa moja tvár plní horúcou krvou. Nenapadlo ma nič iné iba sa ospravedlniť aj keď neviem za čo. Napadlo ma ospravedlnenie za to, že som ich vystrašila, že som skríkla. Najlepšia výhovorka, ktorá mi prišla na rozum bol  sen, veľmi zlý sen, ktorý vyľakal mňa a nakoniec som vyľakala ja ich. Vyzeralo to tak, že pár z nich ma pochopilo, iní uverili, iní nie a tak sa prizerali a ďalej krútili hlavou. Pre boha živého do čoho som sa to zasa  dostala?.......................................................


ospravedlňujem sa za chyby, pretože kniha ešte neprešla úpravou. Vy ste prví, moji návštevníci stránky, ktorí ju čítajú...okrem tých, ktorí sú so mnou v kontakte... Budem veľmi rada ak mi napíšete váš názor, poprípade kritiku za ktorú budem veľmi vďačná.

autorka stránky aj knihy magicmoon

julianajanechova@azet.sk
facebook juliana janechova
to je moja rodinka ja a moj partner,snúbenec a láska števko malý števko a eliška
to je moja rodinka ja a moj partner,snúbenec a láska števko malý števko a eliška
pre tých, ktorý už prvú kapitolu čítali tak tu mám úryvok z kapitoly tri.

ÚRYVOK Z KONCA DRUHEJ KAPITOLY S NÁZVOM ODKRYTÉ TAJOMSTVÁ

ÚRYVOK Z KNIHY DIABLOV ŠEPOT....
tak aby ste znovu boli v obraze. Po smrti babičky sa Elis zoznámila s babičkinou žiačkou, mníškou Bety, ktorá ju má pri všetkom doprevádzať. Stávajú sa z nej priateľky. Bety dala Elis po babičke dopis v ktorom jej babička, čo to vysvetlila, aj keď tajomstvu zakódované pod pojem boží plán Elis nerozumie, preto tak ako ju babička navigovala v liste tak Elis ide. Prvé miesto bolo dostať sa z domu na strednom Slovensku do Bratislavy. Rovno do kostola



.............................................Po prvom schodíku, na ktorý som vyšla akoby som mala o sto kíl viac išlo všetko veľmi rýchlo a ja som všetko vnímala akoby z diaľky. Bola som totálne vystrašená a fakt som spanikárila. Neprítomne som nasledovala Bety a vôbec som netušila čo sa bude najbližšie hodiny diať. Momentálne neviem ,či ešte chcem spoznať všetky tie odpovede na otázky, ktoré ma ešte pred pár hodinami ťažili. Práve teraz by som sa chcela čo najrýchlejšie otočiť a ujsť domov, za mamou.  Nasadnúť na vlak a vrátiť sa do stereotypu čudného, no aspoň pre mňa normálneho dievčaťa. Bude to ešte niekedy možné ? Byť normálna po tom čo sa mi odokryjú všetky tajomstvá? Či ich chcem vedieť, či nie, momentálne je to jedno, pretože som zdvihla pohľad a predo mnou stál vážny, starý kňaz , ktorý si svojim vysokým vekom okamžite vydobyl úctu a rešpekt. „ Požehnaný buď Ježiš Kristus.´´ Pozdravila sa Bety a ja som ju nasledovala. Kňaz sa konečne pousmial a pozdrav milo opätoval „ Naveky Amen. Tak a už ste tu. Bety musím ťa pochváliť. Elis si sem priviedla skôr ako sme všetci očakávali. Je to bravúrne.´´ Pane bože on vedel že prídem. Vie, že ma má nazývať Elis nie Eliška. Očakával ma a dokonca nie je sám. Čaká tu na mňa viac ľudí? Viac ľudí mi verí a ja ich zrejme všetkých sklamem. Keby mi namiesto všetkých myšlienok prišiel jeden jediný plán ako z tadeto zdupkať tak to urobím , ale nič ma v tej chvíli nenapadlo.  Jediné čoho som bola schopná bolo stáť ako prikovaná a čakať,  čo sa bude okolo mňa diať. Kňaz nám ukázal rukou, aby sme prešli cez celý kostol až do zadnej časti kde sa nachádzala kancelária. Tam sa usadil na veľkú stolicu podobnej trónu. Mi sme sa s Bety usadili na stoličky, ktoré boli okolo okrúhleho stolu. Tento stôl mi pripomínal stoly, ktoré sa používali na špiritistické seansy a veštby. No nebolo tu miesto pre jedného či dvoch ľudí, ale stôl mal priemer pre zasadnutie až 12-tich  ľudí. Zrazu sa roztvorili dvere a dovnútra vošli ďalší dvaja ľudia. Obidvaja muži, no ani jeden nebol kňaz. Jeden mal asi 40 rokov a ten druhý bol starý pán vo veku mojej babičky.  Okamžite ako prišli bližšie k stolu sa Bety postavila a odtiahla starému pánovi stoličku, akoby mu chcela prejaviť úctu. V miestnosti zavládlo ticho a vzduch oťažel, že by sa dal krájať. Tým, že som vedela, že toto všetko sa deje kvôli mojej prítomnosti mi na pokoji nepridalo a moje srdce mi to dalo jasne najavo. Búšilo ako o život. Zrazu sa kňaz, ktorý nás ako prvý privítal postavil, odkašlal si, zložil si dole okuliare a jeho pohľad padol priamo do mojich očí. Bety pohotovo prisunula kreslo bližšie k môjmu a pod stolom ma chytila pevne za ruku ,akoby chcela prebrať aspoň trošku môjho strachu  na seba.
„ Takže by sme mohli začať... Volám sa ,ako už poniektorý viete, otec  António. Dlhé , skutočne predlhé roky som slúžil ako duchovný otec práve tu v Bratislave. Pod mojimi rukami prešli stovky nových kňazov, stovky sestier a státisíce veriacich, ktorým som sa vždy snažil pomôcť tak ako som len mohol. Teraz som však už niekoľko rokov na dôchodku, ale aj tak sa ďalej aktívne starám nielen o túto farnosť, ale aj o veriacich, ktorých je, priznajme si stále menej a menej a stále viac ich prechádza na druhú stranu. Na tú o ktorej budeme ešte dlho diskutovať. Tak teraz budeme pokračovať od mojej ľavej ruky dookola stola ako sedíme a každý na koho príde rad niečo o sebe povie, aby sme sa lepšie spoznali. Odteraz budeme ako jedna rodina, ktorej si môžeme veriť, ktorej sa môžeme zdôveriť a ktorej budeme vždy nápomocní. ´´ Pri ťažkom sadaní, ktorý bol spôsobený jeho vysokým vekom ,ale ako aj vidím tak pod  pohnutým zdravím  sa skrýva ešte veľmi silný človek.  Otec António sa    pozeral priamo na mňa a milo sa pri tom usmieval. Neviem čo to je, ale cítim, že nás dvoch niečo spája. Niečo podobné ako cítim pri Bety. Niečo čo vo mne robí dojem spolupatričnosti a náklonnosti . Jednoducho ničomu nerozumiem. V tom si odkašľal druhý pán, ten mladší,  ktorý prišiel pred chvíľkou spolu so starým pánom.
„ Takže, prišiel rad na mňa. Volám sa Markus  a  som profesor parapsychológie. No moje zameranie sa líši od psychológie a práce , ktorá sa zaoberá psychikou, správaním... . Okrem toho sa zaoberám aj paranormálnymi  javmi a anomáliami, ktoré sa stále viac a viac prejavujú na našej planéte, v našej sfére, medzi normálnymi, dnešnými obyvateľmi. Mám 52 rokov a v oblasti paranormálnych  javov pracujem už tridsiaty rok. Čiže sa dá povedať, že takmer vždy viem o čom hovorím. ´´ Pri poslednej vete sa povýšenecky zasmial , no jeho úsmev takmer nikto neopätoval, nikto okrem mňa. Aj keď som ho na prvý pohľad zaradila medzi nesympatických , namyslených ľudí zdalo sa mi to slušné opätovať úsmev. Jeho osobnosť je plná pýchy, ale tento pán skutočne vie o čom hovorí, jeho znalosti je z neho cítiť . Na prvý pohľad vidno, že je to múdry a skúsený špecialista v obore v ktorom pracuje aj keď jeho odbor je skutočne tajomný a nikdy by som nečakala, že niekto takýto bude spolupracovať s kňazom. Čo paranormálne môže byť tu v tomto kostole ? V tejto spoločnosti ? A čo to má spoločné s mojím poslaním ? Mám pocit, že dnes sa dozviem viac ako som čakala. 
Ďalej sa tento profesor posadil, ale ešte pred tým ako to urobil pomohol postaviť staršiemu pánovi. 
„ Volám sa otec   Augustín  .´´ Pri tom ako to hovoril si stiahol golier na pulóvri a ukázal nám kňazský límec, ktorý jeho slová potvrdil. Takže som v jednej miestnosti nielen s jedným kňazom a jednou rehoľnou sestrou, ale s kňazmi dvomi, čo ma desilo ešte viac. Prečo kvôli mne muselo byť po kope toľko kresťanov? Myslela som si že babička je nejaká pohanská kňažka, alebo wiccánska veľ kňažka, či jednoducho čarodejnica v nejakom tajnom sabate, ale to je zrejme omyl, iba ak... iba ak by ma tu chceli vypočúvať, či upáliť. Chvála bohu, že nežijeme v dobe inkvizície. Tak čo tu potom robím...?  Otec Augustín  pokračoval.  „ Som kňaz ako takmer každý iný. Zaujímam sa o veriacich, o dobro a o hlásanie Ježišovho učenia. No ako všetci v tejto miestnosti sa zaoberáme ,alebo zaoberať budeme niečím väčším, vyšším a zložitejším. ´´ Neviem prečo, ale pri tom, zaoberať sa ešte len budeme... sa pozrel priamo na mňa a ja som pochopila, že hovorí o mne. Zrazu sa starý pán naklonil cez stôl a jeho pohľad bol priamy a vážny. Hľadel mi rovno do očí. „ Slečna Elis, hovorí vám niečo slovo exorcizmus? Alebo Služba zmierenia, služba útechy ? ´´ V  tom ho okamžite prerušil otec António , ktorý sa náhle postavil a skočil otcovi Augustínovi   do reči. „ Tak dosť , nevidíš, že je to ešte takmer dieťa? Ešte len pred pár dňami sa stala duchovne dospelou, ale aj tak,  telesne je to ešte dievčatko. Stratila babku a ty ju dúfam nechceš úplne vystrašiť. Neboj Elis pôjdeme na všetko pomaly a v kľude. Takže predstavenie ešte  neskončilo a budeme pokračovať pri našej Bety, ktorú mi traja už poznáme, ale pán profesor  ju vidí prvý krát, preto Bety postav sa a povedz pánovi profesorovi niečo o sebe, nech si ťa obľúbi aj on,  tak ako mi.´´ Jeho slová sú ako antibiotiká na chorobu , ktoré pomáhajú  a zároveň  liečia, ale to čo som počula ma vystrašilo natoľko ,že premýšľam,  či tu vlastne ešte chcem byť. Pri otázke či viem čo je exorcizmus som pokrútila hlavou nie, ale samozrejme mám 16 rokov a videla som množstvo hororov. Jasné že viem čo to je, ale je to vôbec možné? Ak pripustím, že skutočne existuje posadnutosť tak už potom chápem čo tu robí kňaz spolu s profesorom parapsychológie a špecialista na paranormálne javy. To by dávalo zmysel no dúfam, že s tým exorcizmom to bolo len nejaké hlúpe prirovnanie, či žart, aj keď je to len málo pravdepodobné.  Bety ma pustila a pomaly sa postavila. Keď  zaujala svoj krehký, dievčenský, neistý postoj chytila ma za  plece a ďalej ma hladkala. Zrejme preto aby mi dala najavo, že tu nie som sama a nemám sa ničoho báť, lenže ja sa skutočne bojím a toto zasadnutie mi skôr pripomína nejakú stredovekú seansu vyvolávačov duchov, alebo niečo podobné, niečo čo som určite dnes nečakala a na čo som nebola pripravená. 
„ Takže volám sa Alžbeta, ale všetci ma volajú Bety a toto meno som si obľúbila. Mám 26 rokov a rehoľnou sestrou som od dospelosti. Kláštor sa stal mojim domovom kde môžem byť sama sebou, pretože som vyrastala v ateistickej rodine, kde každé slovo o Stvoriteľovi bolo neprijateľné. Ja som však od malička vedela, že existuje toho oveľa viac ako moji rodičia pripúšťajú a tak som radšej všetok voľný čas strávila na vidieku u babičky, ktorá bola kostolníčka. Vlastne cez ňu som sa dostala k pani Eliške a cez ňu zasa k Elis a ostatné už zrejme viete, že som bola jej babičkou poverená byť  pomocníčkou, asistentkou a hlavne priateľkou a možno aj sestrou, ktorú nikdy nemala. Bola som poverená pomáhať   práve tu Elis pri...  veď vy viete čom. A ty Elis sa to onedlho dozvieš tiež.´´ Bety si pokojne sadla. Potľapkala ma po pleci a znova ma chytila za ruku. Takže ona predsa vie o tom všetkom viac. Ona vie dokonca všetko a všetko mi zatajila. Teraz sa na ňu skutočne hnevám. Celú tu dobu mi klamala a ťahala ma za nos .Toto robí rehoľná sestra?  Fakt krása. Takže komu sa dá teda veriť, keď ma už aj mníška oklame?
Z ticha, ktoré nastalo a z pohľadov, ktoré na mňa padli som pochopila , že je rad na mne. Bez predstavy čo vlastne poviem som sa postavila a v hlave som mala len jedno jediné prianie. Dúfam, že to,  čo poviem nebude až také trápne a dostanem zo seba niečo rozumné, niečo za čo sa nebudem musieť hanbiť celý život.
„ Takže ja, volám sa Elis, ako zrejme všetci viete. Pred pár dňami mi zomrela babička, ktorá mi povedala, že niečo po nej dedím a niečo mám po nej prebrať, v niečom mám po nej pokračovať. Mala som vtedy 16te narodeniny a ja , v podstate ničomu nerozumiem. Na pohrebe prišla Bety, dala mi list , ktorému nerozumiem o nič viac a teraz som tu a, že by som niečo konečne pochopila, to nemôžem povedať. Povie mi už niekto čo tu vlastne robím ? Prosím, skutočne sa už v ničom nevyznám.´´ Takže toto nebolo ani trápne, ale ani rozumné, toto bolo niečo čo som proste cítila a vyletelo to von pri prvej príležitosti, ktorú som dostala ,ale aspoň všetci spoznali moje pocity a tiež vedia, že nie som hlúpe, rozmaznané decko, ktoré nemá vlastný názor. Vlastne som na seba hrdá, že som povedala to čo som cítila. „ Prosím Vás veď už nebehajte okolo horúcej kaše a konečne mi povedzte prečo som sa trepala sem do Bratislavy a prečo sedím v kostole v zasadacej miestnosti a toto všetko počúvam, pretože pravdu povediac poznám milión zábavnejších činností, ktoré robia moji rovesníci namiesto tohto.´´ V tom sa Bety postavila, chytila ma za plece a jemne mi naznačila, že  som povedala všetko čo som mala a môžem si sadnúť. Vydýchla som si a usadila som sa znova na tu istú nepohodlnú stoličku v nádeji, že teraz mi už konečne niekto niečo povie. No v miestnosti nastalo naopak  úplne ticho.
Otec  António  sa napil čaju, ktorý mal prichystaný pred sebou. Bol taký horúci, že celý čas čo tu sedíme sa z neho parí. Cítiť krásnu bylinkovú vôňu, asi  harmanček, ktorý hovorí o tom , že rátal z nervozitou a napätím , keď ho chystal, pretože harmančekový čaj má upokojujúce a ukľudnujúce účinky. Mali prichystať aj mne ,ale minimálne liter a poriadne silného, pretože ak mi už konečne niekto niečo nepovie vstanem a odídem. Ku tomu nenávidím miestnosti kde sa nefajčí, nehovoriac o kostoloch, ktoré vyžarujú takú slušnosť a poslušnosť. Jednoducho som napätá a vôbec sa necítim príjemne. Dúfam, že onedlho bude toto všetko za mnou a ja budem môcť  žiť znova môj  život ako doteraz .Život 16 ročného dievčaťa, aj keď iného, zvláštneho, ale stále 16 ročného a to je hlavné. Nemám mať ešte takéto stresy a povinnosti, som v podstate ešte dieťa, mládež, ktorá ma mať svoje detské povinnosti školu, hobby atd., nie toto.  Všimla som si , že otec António pokýval hlavou, na znak pochopenia a náhle mi skočil do reči. „ Máš pravdu , dieťa moje. Viem, že táto skúška nie je pre teba jednoduchá a jednoduché nie je ani tvoje poslanie, ale raz musíš prijať to čo ti patrí a vedz, že sme tu preto, aby sme ti to uľahčili. Markus prosím objasni tu slečne Elis čo je to  pastoračná starostlivosť a čo je to obrad zmierenia, ale pomaly a zrozumiteľne.´´ V tom dodal otec Augustín „ a hlavne jemne, nechceme ,aby sa slečna vyľakala a ušla nám z tadeto.´´ Starý pán sa pousmial ako sa mu len  vydaril žart no mne sa to smiešne nezdalo. O úteku premýšľam už pár pekných  minút a ak mi povedia niečo čo ma vystraší, zrejme ten vtip o úteku bola skôr pravdivá predzvesť............................

ak sa vám aj táto časť mojej pripravovanej knihy páčila. Som rada. Napíšte mi váš názor, pripomienky, nápady na vylepšenie na julianajanechovaazet. sk, alebo sem do fóra. tak isto som pod každým úryvkom vytvorila anketu, ktorá mi napovie, či chcete, alebo nechcete niečo z tretej kapitoly NOVˇY ŽIVOT . v tejto kapitole sa už Elis dostane aj s Bety priamo do Vatikánu na kurz exorcizmu a bude to ešte dosť zaujímavé............

autorka stránky a knihy magicmoon
AK STE ODO MŇA ČAKALI NIEČO STRAŠIDELNÉ, ČAKALI STE SPRÁVNE.... TU JE JEDEN Z ÚRYVKOV Z MOJEJ KNIHY.......

.............................Po niekoľkých minútach sprchovania som pocítila neuveriteľnú únavu a hneď som vedela, že plán, ktorý som mala s knihami od otca Antónia, musím nechať na zajtra, pretože prvé čo potrebujem je dať sa do nočnej košieľky a zababušiť sa v perinách . Presne tak to aj bolo.... Počas noci som sa prebudila na búchanie okna. Neviem prečo som ho nezavrela, pretože sa mi toto ešte nikdy nestalo. Aj keď som drzá až vulgárna, teda o  mne aspoň tvrdia ľudia , až príliš veľmi sa bojím, nie len samoty, ale aj tmy a všetkého neznámeho. Prišlo mi to smiešne, že ja, taká strachopudka sa mám stať exorcistkou. Aj keď som si bola vedomá toho, že to  nie je do smiechu ,ale skôr do plaču. Okamžite ako som zavrela okno som si išla ľahnúť späť, pod periny. Aj keď dni idú ešte pekné, teplé na nociach cítiť prichádzajúce ochladenie. Je už predsa október. No ako som si sadla na posteľ všimla som si prievan, ktorý mi preletel cez rozpustené, strapaté vlasy. Je to možné ? Som si sto percentne istá, že som to okno zavrela. No je otvorené. Jasne vidím, že je otvorené, ale tak isto jasne viem, že som ho zavrela na kľučku. Tú kľučku, ktorá je teraz presne naopak, aby som ju dala ja. Asi som unavená viac ako cítim, alebo možno to všetko na mňa doľahlo viac ako si priznávam. Ešte raz som ho zavrela. Tri krát som sa presvedčila, či je kľučka pevne zatiahnutá a keď bolo všetko v poriadku som sa vrátila do postele. Pár minút som sa akoby zázrakom cítila skutočne dobre. Konečne som si našla správnu polohu na spánok. Zavrela som si oči a premýšľala som nad všetkým čo sa dnes dialo. Zrazu niečo buchlo. Nie silno, ale predsa. ,, Čo to bolo ?´´ Vystrašene som skríkla, ale keď som si uvedomila, že v celom, veľkom, dvojposchodovom rodinnom dome som úplne sama, sama s mačkou, premohla ma panika. buchlo to na toalete, alebo na chodbe ? Nebola som si istá. Sadla som si na posteľ. Nohy som skrčila až pod bradu a objímala som svoje kolená. Bože ako strašne som sa zľakla. Bola som potichu. Dávala som si pozor dokonca na dych, aby nebol príliš hlasný. Po pár minútach som sa rozhodla, ani neviem prečo , ísť skontrolovať dom. Matka mi dala nejakú zodpovednosť, tým, že ma tu nechala samú a ja ju nechcem sklamať. Čo ak to je zlodej ? Zobrala som do ruky pre istotu pero, no radšej som ho vymenila za nožničky. Nevedela som si predstaviť, že by som niekomu ublížila, či niekoho dokonca zabila, ale ak by mi išlo o život,  tak  v tejto situácii, neviem čo ho by som bola schopná. Bosá som sa vybrala, pomaly, naprieč mojej izby. Po tme, ale mesiac žiaril a osvetľoval miestnosti tak, že mi pomáhal. ako je to možné ? Pri skontrolovaní, či nie je nič za mojim chrbtom som uvidela otvorené okno. Toto nebola  moja fantázia, ani únava. Od okna som bola už príliš ďaleko. Izba je na poschodí. Z okna mi dúfam teraz nič nehrozí. Potrebujem sa dostať tam z kadiaľ išiel ten náraz. Prekročila som prah izby.  Dlaňou som pátrala po vypínači a v duchu som sa modlila, aby som nič po zažatí neuvidela pred sebou. Okamžite ako som ho zacítila. Zavrela som oči, zhlboka som sa nadýchla a zažala. ,, Chvála Bohu´´. Nič som neuvidela a tak som si vydýchla. No táto kontrola ešte neskončila, len môžem pokračovať. Som na chodbe a teraz ju musím skontrolovať,  či je všetko v poriadku a ja sa môžem v klude vrátiť do postele. Na zemi leží fotka. Spadla zo steny. Respektívne ju niekto zhodil, len kto ? Natiahla som krk cez schodisko a pohľadom skontrolovala prízemie, ale nikto tu nie je. V celom dome je dokonalé ticho a pokoj. Všetko naznačuje tomu , že som tu sama. Hneď po tom čo som zdvihla fotku v drevenom ráme ma zamrazilo. Už viem z kadiaľ pochádzal ten náraz. na podlahe máme koberec a tento rámik by tak nebuchol. No ako som uvidela fotku mňa s babičkou a rozbité sklo, zatočila sa mi hlava. Tak , že som si musela sadnúť priamo na chodbe na zem a oprieť sa o stenu. Sklo bolo jasne rozbité úderom. Kto by toto urobil ? A ako mohol vidieť kam udiera v takejto tme ? Rýchlo som sa vrátila do izby, no všade kade som prešla som nechala svietiť, dokonca aj v mojej izbe. Okno som zavrela a prisunula som môj kozmetický stolík so zrkadlom tak, aby sa nedalo otvoriť, aj keby niekto chcel. Bola som vystrašená, ale nemala som čo robiť. Nemám tu žiadnu rodinu, žiadnu kamarátku. Bety je v Bratislave a ja nechcem vystrašiť nikoho a už vôbec nie mamu. Nič iné ako ľahnúť si a dlhé hodiny sa modliť mi neostávalo. Prosila som babičku o pomoc až kým som nezaspala...............................................


tak čo hovoríte, myslím, že trošku vzrušenia a strachu nikde nezaškodí a v tejto knihe toho bude oveľa viac. Jednoducho všetko čo k exorcizmusu patrí tam nájdete.

?  Prešla som na balkón. Zobrala som popolník, ktorí som si doniesla z domu, z mojej okenice pri krbe , ale znova som sa vrátila na posteľ vedľa Bety . Myslím, že práve táto cigareta, v tejto chvíli spečatila naše večné priateľstvo. Nikdy som nemala súrodenca, ale ak by som mala mať sestru, priala by som si mať sestru takú ako Bety. Hneď ako  si pár krát potiahla utrela si slzy a  napila sa z kávy začala s tým,  čo ju tak ťaží. ,, Elis, keď  som ti povedala, že idem za sestrou Mariol kvôli ubytovaniu , nebolo to všetko. Išli sme si pohovoriť o kurze a o všetkom tu... Išla som sa hlavne  spýtať ,  o koľkej a kam ťa mám ráno odprevadiť. Teda presnejšie povedané, vtedy som sa ešte išla spýtať kam pôjdeme, lenže prvé čo ma prekvapilo je to ,že na kurz ideš len ty a ja ťa budem musieť čakať. No to som ešte nevedela, že to je len maličkosť popri tomu čo sa dozviem neskôr. Mariol  mi dala  pre teba zošity , písacie potreby, nejaké knihy, proste všetko mala pre teba prichystané a potom zapla televíziu. Ževraj preto, aby som pochopila aký je tento kurz dôležitý a aby som vedela aká si dôležitá. Elis, bolo to strašné.´´ Bety si znova odpila z kávy, znova si utrela slzy, ktoré sa jej znova začali tlačiť do očí a stekať po anjelskej tváričke a pokračovala. No tento krát sa jej hlas triasol a bol neistý.

  ´´ Elis, bola tam žena, na tom videu. Bolo to strašné. trhala si vlasy. Škriabala si prsty o stenu, tak že sa jej lámali nechty od korienkov. Pichala si do lona krucifix. A pri všetkom sa smiala. Smiala sa a aj  nadávala . Vysmievala sa Ježišovi , Bohu. Otáčala hlavu úplne dookola, všetky kosti sa jej lámali. Bolo počuť ako jej vyskakujú kĺby. Pila svoj moč. Sama sebe  škriabala oči. Trhala si zuby. Ja, myslela som si, že je to blázon. Ale potom som si to už nemyslela...  Hovorila jazykmi, ktoré sa už tisícky rokov nepoužívajú. Menila hlasy. Elis bola posadnutá. Posadol ju diabol, alebo démon. Robil si z jej telom čo chce. Ako sestra povedala zatlačil jej dušu hlboko do vnútra a takýmto spôsobom si robil posmech z človeka, aj z Boha. Je to strašné Elis, ja som nikdy nevidela takúto hrôzu.´ A keď mi povedala, že takýmto ľudom budeš pomáhať , dostať týchto démonov von z ich tela a znova vyzdravieť. Elis ja ťa obdivujem ,ale aj ľutujem. Je to strašné, ale Elis, ľudia ťa potrebujú, toto sa nemôže diať. Chápeš to ?´´   V tom som sa prichytila ako sa na Bety pozerám s otvorenými ústami, vystrašená. Znova ma totálne premohla  panika, no to čo som predtým panikou nazývala nebola ani len omrvinka z tohto teraz.. Nič iné, ako postaviť sa a ísť sa nadýchnuť na balkón som nezvládla. Nie že by mi to pomohlo. Potrebujem sa vyspať. Ja vôbec neviem čo na to mám povedať. Nechcem na to myslieť. ´´ Ja, musím si oddýchnuť. Už nemôžeme cúvnuť. už je neskoro...´´ Po tomto najstrašidelnejšom rozhovore sme sa po jednej osprchovali, prezliekli sa do pyžama a obe si ľahli. nie je divu, že sme sa obe báli spať a preto sme zaspali spolu na jednej posteli. V objatí, ako malé deti pri mame. 

559758_450279635052484_413144341_n.jpg

mali by ste záujem prečítať si úryvky aj z druhej knihy, ktorá je pokračovaním tejto ? druhá má nazov tiež diablov šepot. no podnadpis : VATIKÁN V TIENI ZLA...

Zápatí stránek
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one